Odpoveď na prvú otázku je jednoduchá. Ale najskôr by sme mali definovať, čo to znamená náročný divák. Keďže ide o veľmi širokú problematiku, zhrnieme to do množiny, ktorú nazveme zábava. Náročný divák čaká, že z médií sa mu dostane takej zábavy, ktorej tvorcovia ho nebudú považovať za blbca. Napríklad: v printe ide o kvalitný komiks, ktorý pranieruje aktuálne spoločenské problémy. V rozhlase o diskusné relácie, ktoré sú prevedené humornou formou. A v televízii. Tu je to ťažšie, ale ak ma nejaká relácia inteligentného a vtipného moderátora o kvalitnú srandu je postarané. Teda zábavy, ktorá sa prevádza inteligentnou formou je poskromne, ale odpoveď na položenú otázku je: ÁNO.
Druhá otázka je trochu ťažšia. Pretože akokoľvek by sme chceli tvrdiť, že Slovák dokáže kvalitu oceniť, realita nás o tom nepresviedča. Stačí sa zamyslieť nad tým, aké média hrajú na Slovensku prím. Najčítanejším plátkom sú noviny, ktoré ponúkajú plytkú sondu do súkromia našich pseudocelebrít. Najsledovanejšou televíziou je stanica, ktorá v hlavnom spravodajstve siaha po témach, o ktoré by seriózne médium ani nezakoplo. A rozhlas... ten vystúpil na piedestál najvyššej počúvanosti expresnou rýchlosťou. Samozrejme je plný skutočných „hitov“.
Pri tretej otázke si pomôžem reláciou Slovensko hľadá superstar. Je to kvalitne zvládnutý program. Kvalitní moderátori. A pár naozaj výnimočných spevákov. A divák? Ten sleduje túto show s nadšením. A práve tu môžeme badať fenomén, ktorý na Slovenskú vládne a asi sa nikdy nezmení. Slečna, ktorá by mohla svojím hlasom konkurovať svetovým speváckym hviezdam, dostane oveľa menej hlasov ako šašo s priemerným hlasom.
Možno sú média ochotné ponúknuť viac, ale vidia, že divák to nepotrebuje. Divák si žiada „lacných šašov“.